Dychová hudba ŽP

K založeniu hudby došlo v roku 1838, kedy Tomáš Hromada zorganizoval peňažnú zbierku na zakúpenie nástrojov pre 12 až 13 – člennú dychovú hudbu. Na rímskokatolíckej fare v Hronci sa nachádza kronika – Historia Domus A.D. 1778 – 1938, v ktore z tohto obdobia pochádza text písaný latinsky. O šľachetnosti darcov hovorí História Domus r. 1778-1938.

Hudba začínala sólovo – Henrich Emerik hrával v kostole a k nemu sa pridávali ďalší. Čoskoro hudba účinkovala aj pri robotníckych divadlách, fabrických slávnostiach a rôznych príležitostiach. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa situácia zhoršila. 34- ročné pôsobenie Tomáša Hromadu v Hronci bolo ukončené preložením do Žarnovice. Dochádza k stagnácii hudby – lepšie povedané, hudba a divadlo boli vyňaté z robotníckych rúk a stali sa súčasťou maďarizovaného kasína v rukách správy železiarní. Kasíno bolo v Hronci a od roku 1888 malo kasíno miestnosti aj v Podbrezovej. Sem sa sústredil aj kultúrny život, prístupný však len vyšším vrstvám obyvateľstva.

Po prechode správy železiarní z Hronca do Podbrezovej, prechádza sem i hudba. Vytvorili sa tu dve hudobné telesá – dychová hudba a koncertné teleso s komplexným dychovým a sláčikovým obsadením. Pričinil sa o to kapelník Antonín Kríž z Moravy (1892), ktorý zo zvyškov moštenickej a hrončianskej hudby vytvoril podbrezovskú hudbu. Do Podbrezovej zlákal aj ďalších českých muzikantov.

Vznikom Československej republiky sa stal obrovský zlom. Do Podbrezovej prišli českí technici i úradníci, často z väčších centier, ktorí mali zmysel pre náročnejšiu kultúru – hudba, divadlo, spev. Veď aj v pôvodnej hudbe boli takmer dve tretiny českých muzikantov. Hudba v tomto období vystúpila po prvýkrát na veľkom mnohotisícovom zhromaždení začiatkom decembra 1918 v Radvani, kde zaznela prísaha oslobodeného ľudu pri Sládkovičovom hrobe.

Prvým povojnovým kapelníkom bol chorľavý Chvapil. Od januára 1922 bol vymenovaný za nového kapelníka Karol Hübner a od marca 1923 Václav Prokop mal na starosti vedenie dychovej hudby pri pochodoch. Hűbner mal opernú a symfonickú prax, preto sa venoval koncertnej činnosti. Prokop mal väčšiu prax vo vojenských hudbách. Železiarne mali odrazu tri dychové hudby a jedno koncertné teleso. V Tisovci bola dychová hudba od r. 1892, druhá bola v Podbrezovej a tretia sa čoskoro utvorila v Hronci, nakoľko Hrončania ťažko znášali, že pôvodná hudba sa kedysi odsťahovala do Podbrezovej.

Zrážkový systém príspevkov na hudbu od všetkých zamestnancov bol zrušený v roku 1925, ale dychová hudba sa ďalej udržiavala z vlastných finančných príjmov do roku 1937, kedy boli príspevky znovu obnovené, avšak na základe dobrovoľnosti.

V období 2. svetovej vojny nemecké vedenie železiarní nemalo záujem o podporovanie hudby. Rapídne sa znížil počet hudobníkov, nakoľko mnoho Čechov z Podbrezovej odišlo a to ochromilo jej činnosť.

Po oslobodení Václav Prokop dostal za úlohu vytvoriť z podbrezovskej a hrončianskej hudby novú spoločnú dychovú hudbu a vychovávať pre ňu dorast v novozriadenej závodnej hudobnej škole. K zásadnej zmene došlo po utvorení závodného klubu ROH a príchode Ľudovíta Adamčíka v lete 1950. Adamčík bol uvoľnený z armády a hneď po svojom príchode začal budovať dve hudobné telesa, ako tomu bolo kedysi – dychovú hudbu a koncertné teleso s kompletným dychovým a sláčikovým obsadením. Jeho zásluhou vzniklo v Podbrezovej čoskoro veľké hudobné stredisko s bohatou činnosťou. Vysoký trend pokračoval v 50. a 60. rokoch, čoho dôkazom je aj rok 1955, kedy hudba získala prvenstvo v Bratislave a tretie miesto v Prahe. Hudobný život v Podbrezovej poznačila smrť kapelníka Adamčíka (1964).

V auguste 1965 posledný raz účinkoval komorný orchester , ktorý sa rozpadol z nedostatku hráčov na sláčikové nástroje. Z Podbrezovej odišli vynikajúci hudobníci: V. Strmeň, V. Hanus, J. Maršalek, J. Kohlmayer, S. Patrnčiak…

Po Ľudovítovi Adamčíkovi prevzal taktovku vynikajúci klarinetista Alojz Šikula (1964 az 1972). Po ôsmich rokoch ho vystriedal Alfréd Šebesta (1972 – 1980), ktorý zápasil s problémami i v dychovej hudbe, kde počet hráčov povážlivo poklesol. Dychovku ďalej viedol Imrich Gazovic, (1980-1983). Od roku 1983 po smrti Imricha Gažoviča prevzal taktovku Peter Zaoral (1983 – 1997), sólista posádkovej hudby Banská Bystrica. Ďalším kapelníkom bol Pavol Šianský (1997 – 2002), ktorý bol aj kapelníkom posádkovej hudby Banská Bystrica. V roku 2003 viedol hudbu Pavol Machajdík. Od septembra 2003 do septembra 2011 bol kapelníkom bývalý hlavný dirigent Posádkovej hudby Banská Bystrica Jozef Kráľ . Od oktúbra 2011 do septembra 2013, bol dirigentom orchestra opäť Pavel Šianský, následne Richard Bunda.  Od októbra 2016 bol dirigentom orchestra Ján Jenča. V súčasnej dobe od novembra 2018 je dirigentom orchestra Jakub Laco.

Zakladateľ – TOMÁŠ HROMADA
V Hronci pôsobil v období 1834–67 ako farár. Pričinil sa o založenie – hudby, knižnice, čitateľského Pohronského spolku … Pochádzal z roľníckych pomerov. Narodil sa v Brezanoch pri Prievidzi. Absolvoval štúdium filozofie a teológie a pôsobil najprv ako vychovávateľ v zemianskej rodine Benických v Dolnej Mičinej. Do Hronca prišiel ako 40 ročný. Počas štúdií i svojho pôsobenia v Mičinej mal možnosť zoznámiť sa s hudobným životom Banskej Bystrice, kde sa venovala veľká pozornosť chrámovej hudbe a promenádnym koncertom vojenskej dychovej hudby. Bedlivo si všímal aj život v Bratislave a Pešti, kam často chodieval. Nadobudol presvedčenie, že hudbou a divadlom možno v ľuďoch pestovať nielen ušľachtilé city, ale uvedomovať ho aj národnostne, čo hralo v Hronci významnú úlohu, pretože popredné miesta v štátnych železiarňach zastávali inonárodní odborníci. Tomáš Hromada v roku 1833 sústredil svoju pozornosť najmä na robotníkov. Zakúpil dve trúbky pre zvýšenie efektu cirkevných slávností. K založeniu hudby došlo v roku 1838, kedy zorganizoval peňažnú zbierku na zakúpenie nástrojov pre 12-13 člennú dychovú hudbu. S hudbou po prvýkrát sólovo vystúpil v kostole Henrich Emerik a onedlho aj pri robotníckych divadlách, fabrických slávnostiach a oficiálnych príležitostiach. Založil spolok miernosti, nedeľnú školu, ľudovú knižnicu, venoval sa výchove cigánskych detí a okrem hudby založil aj robotnícke divadlo. Národnostne zameraná činnosť Tomáša Hromadu nebola po vôli maďarskému aparátu a tak po 34 ročnom pôsobení na farnosti v Hronci, bol preložený do Žarnovice, kde čoskoro zomrel.

KONCERT VĎAKY Tomášovi Hromadovi

V sobotu 16.12.1995 sa v horehronskej obci HRONEC konala milá slávnosť – odhalenie pamätnej tabule farárovi, národovcovi, spoluzakladateľovi Matice slovenskej Tomášovi Hromadovi.

Pôsobil v Hronci ako rímsko-katolícky kňaz v rokoch 1834 az 1867. V čase najsilnejšej maďarizácie pomáhal dvíhať národne povedomie širokých vrstiev obyvateľstva, hlavne robotníkov v bývalých železiarňach v Hronci, Chvatimechu a Osrblí. Bol podporovateľom a blízkym spolupracovníkom biskupa Moyzesa pri zakladaní Matice. V roku 1838 zakúpil hudobné nástroje pre robotnícky spolok a sám hudbu niekoľko rokov viedol. Tým založil vôbec najstaršiu dychovú hudbu na Slovensku, ktorá existuje nepretržite – terajšia Dychová hudba Železiarne Podbrezová.

Oslava sa začala spomienkovou omšou, pri ktorej účinkovala podbrezovská dychovka. Chrámovou loďou zneli dôstojné tóny oslavného chorálu, ktorý hral orchester svojmu zakladateľovi. Po omši za zvukov hymnickej piesne Kto za pravdu horí odhalili občania Hronca pamätnú tabuľu Tomášovi Hromadovi na miestnej fare, kde pôsobil.

Na záver popoludnia sa v novom a krásnom kultúrnom dome uskutočnil vianočný koncert Dychového orchestra Železiarní Podbrezová, pod vedením jeho kapelníka Petra Zaorala. S orchestrom spoluúčinkovala tanečná a mažoretková skupina, pôsobiaca pri Obecnom úrade v Podbrezovej, ktorú viedol pán Miroslav Procházka. Koncert mal priaznivý ohlas u poslucháčov a vhodne uviedol vianočnú atmosféru nastávajúcich dní.

Odhalením pamätnej tabule Tomášovi Hromadovi a dôstojnou oslavou jeho výročia začíname splácať dlh naším dejateľom a národovcom, na ktorých sme doposiaľ zabúdali.